Trichobezoáre u mačiek
Demodikóza psov je parazitárne ochorenie, ktoré spôsobuje roztoč demodex canis. Sú však známe aj ďalšie druhy tohto malého parazita. Roztoč tvorí súčasť normálnej kožnej mikroflóry psa. Parazit sa nachádza v chlpových folikuloch (miesto v koži, z ktorého vyrastá chlp) a menej často tiež v mazových žľazách. Živí sa bunkami, mazom a zbytkami epidermálneho tkaniva. Pri ochorení spôsobuje zápal v dôsledku čoho dochádza k vypadávaniu chlpov v postihnutej oblasti. Parazit sa množí priamo na hostiteľovi a má niekoľko vývojových štádií. Celý vývojový cyklus prebieha v chlpových folikuloch. K vzniku kožných zmien dochádza len u pacientov geneticky predisponovaných k tomuto ochoreniu. Novonarodené šteňa sa infikuje demodexom v prvých dňoch života priamym kontaktom s matkou. Je to jediný možný prenos parazita, žiadny iný prenos nebol preukázaný. Ak teda váš psík má demodexa, nie je možné, aby ste sa od neho nakazili vy ako majiteľ a rovnako sa nenakazia iné zvieratá, ktoré prichádzajú s takto postihnutým jedincom do kontaktu.
Demodikóza sa môže rozvinúť prakticky u každého plemena, dokonca aj u krížencov a dlhosrstých plemien psov. K ochoreniu sú predisponované hlavne krátkosrsté a brachycefalické plemená ako doberman, dalmatín, nemecká doga, jazvečík, teriéry, anglický buldog, francúzsky buldoček, mops, šarpej.
Existuje niekoľko foriem ochorenia. Lokálna forma, ktorá sa prejavuje v podobe jedného alebo niekoľkých okrúhlych šedomodrých ložísk bez srsti. Tieto ložiská sa väčšinou nachádzajú na hlave, v okolí očí a na predných končatinách a môžu byť pokryté drobnými šupinami. Vyskytuje sa u psov medzi 3 až 6 mesiacom veku. Ide o tzv. juvenilnú demodikózu, pri ktorej až 90% prípadov sa vylieči spontánne, teda nie je nutná žiadna terapia. Generalizovaná forma, vzniká rozširovaním ložísk na ostatné časti tela. Môže vzniknúť u mláďat ako aj u dospelých psov. Prejavuje sa zvýšeným šupinatením, tvorbou komedónov (uhrov), chrást, výrazným začervenaním kože. Postihnutý jedinec sa začína škrabať v dôsledku bakteriálnej infekcie. Na koži nachádzame drobné papuly (tuhé vyvýšeniny nad kožou) až pustulky (mechúrik naplnený hnisom). Niekedy dochádza k zväčšeniu lymfatických uzlín, zvieratá môžu mať zvýšenú telesnú teplotu. Proces sa môže šíriť aj na kožu zvukovodu, čo spôsobuje zápal ucha. Pododemodikóza môže vzniknúť ako súčasť generalizovanej demodikózy alebo je charakterizovaná množením roztočov len v oblasti prstov. Koža v oblasti labiek ako aj chodidlových plôch je výrazne červená, zapálená, tvoria sa chrasty, šupiny, takmer vždy je prítomná sekundárna bakteriálna infekcia. Dochádza k bolestivému zápalu hlbších častí tkanív (celulitída), postihnuté zvieratá krívajú. Táto forma má často chronický priebeh a v mnohých prípadoch nereaguje na terapiu.
U teriérov je špecifickým druhom demodex injaj. Roztoč je lokalizovaný v oblasti krku alebo chrbta. Prejavuje sa len zvýšeným šupinatením kože, netvoria sa ložiská bez srsti.
Demodex cornei je relatívne nový druh, ktorý žije na povrchu pokožky.
Diagnózu demodikózy potvrdí veterinárny lekár najčastejšie zoškrabom postihnutého miesta skalpelom. Ide o veľmi jednoduchú a rýchlu metódu. Získaná vzorka sa vyšetrí pod mikroskopom. V ojedinelých prípadoch je nutné vykonať trichoskopiu- vyšetrenie vytrhnutých chlpov pomocou pinzety. V prípadoch pododermatitídy (zápal kože v medziprstí), kedy je podozrenie na demodikózu, je nutná na potvrdenie diagnózy biopsia. Ide o veľmi bolestivý zákrok a je potrebné takto postihnutého jedinca sedovať k odberu. Takto získaná vzorka sa pošle na dermatohistologické vyšetrenie. Táto metóda sa využíva na potvrdenie diagnózy aj u plemena šarpej, pretože toto plemeno má veľmi hrubú kožu a kožný zoškrab nemusí preukázať toto ochorenie.
Terapia demodikózy je závislá na forme ochorenia. V dnešnej dobe existuje celá rada prípravkov, ktoré sa dajú použiť na liečbu tohto ochorenia. Pri generalizovanej demodikóze je nutná v mnohých prípadoch aj antibiotická liečba v kombinácii s imunostimulačnými liekmi. Pri terapii demodikózy sú absolútne kontraindikované glukokortikoidy (protizápalové lieky typu prednison).
U nás je prevencia vždy na prvom mieste. Preto je potrebné sa zamerať u mláďat na dôkladný antiparazitárny program, hľadať chyby vo výžive. Vnútorné parazity a neadekvátna výživa potláčajú imunitný systém a tak dávajú podnet k rozvoju tohto ochorenia. Postihnuté suky je nutné vyradiť z chovu, doporučuje sa sterilizácia, pretože u nich existuje genetická predispozícia k ochoreniu. Dezinfekcia prostredia nie je nutná. Demodex síce môže prežívať mimo hostiteľa až 37 dní, ale stráca schopnosť infekcie. Demodikóza s nástupom v dospelom veku, teda u zvierat starších ako 1,5 až 2 roky je často spojená so získanou imunodeficienciou (oslabený imunitný systém). Imunosupresia je teda navodená v dôsledku iných závažných ochorení ako je hypotyreóza(znížená funkcia štítnej žľazy), cushingov syndróm (nadprodukcia hormónov nadobličiek), diabetes melitus (cukrovka), neoplázie alebo je dôsledkom dlhodobého podávania glukokortikoidov. Pokiaľ sa teda vyskytne ochorenie u dospelých zvierat, je nutné vždy pátrať po hore spomínaných príčinách.
Demodikóza u mačiek je zriedkavé ochorenie. Vyskytuje sa hlavne u siamských a perzských mačiek. Sú známe 2 druhy a to demodex cati a demodex gatoi. Klinické príznaky a terapia sú podobné ako u psa. U mačiek treba vždy počítať s možnosťou, že príčinou imunosupresie, ktorá vedie k vzniku demodikózy je vírusová infekcia ( FIV, FeLV), neoplázie, diabetes melitus. Navyše demodex gatoi je prenášaný kontaktom medzi postihnutými jedincami.
MVDr. Barbara Očovská
Podobné články
