Cieľom článku je oboznámiť Vás s niektorými druhmi endoparazitov ( vnútorné parazity), s ktorými sa Váš miláčik môže stretnúť v prírode a ktoré predstavujú potenciálnu hrozbu nielen preňho, ale aj pre Vás a Vaších blízkych.
Oblé červy
Škrkavky
Toxocara canis – psia škrkavka a Toxocara cati – mačacia škrkavka sú jedni z najčastejších parazitov a patria medzi oblé červy. Cyklus sa začína tým, že sa hostiteľ nakazí vajíčkami, ktoré sa v priaznivých podmienkach stávajú infekčnými o 4 týždne. Po orálnom nakazení larvy prenikajú z čreva do krvného obehu, ktorým sa dostanú do pečene a pľúc. Parazity sú následne vykašliavané a po prehltnutí sa vracajú späť do čreva. Takto migrujú pri šteňatách do veku 3 mesiacov. Pri starších psoch sa larvy vracajú do čreva zriedkavo, ale zostávajú v pečeni, v pľúcach, v mozgu, v obličkách a vo svaloch. U gravidných sučiek sa larvy aktivujú a prenikajú cez placentu do plodu, čiže šteniatka sa rodia nakazené. Larvy ďalej migrujú do čreva a stávajú sa zrelé po 3-6 týždňoch. Šteniatka sa nakazia aj pri cicaní mlieka, požieraním hlodavcov a drobných vtákov. Vysoká nakazenosť je podmienená veľkou ovulačnou schopnosťou samíc škrkaviek a ich vysokou odolnosťou vo vonkajšom prostredí. Klinicky sa pacienti najčastejšie manifestujú hnačkami, zvracaním, typickým nafúknutým bruchom, celkovou apatiou, kašľom, dušnosťou a zaostávaním v raste. Dosť často pozorujeme vyvrátenie lariev, čo je vlastne vykašliavanie lariev z pľúc. Ako tomu zabrániť? Najdôležitejší krok je prevencia.
Pred plánovaným krytím treba sučku alebo mačku odčerviť. Šteňatá a mačatá treba pravidelne odčervovať od veku dvoch týždňov po narodení každé dva týždne do veku dvoch mesiacov a následne do veku pol roka raz mesačne. Nezabudnúť, že počas laktácie je potrebné odčerviť aj sučku alebo mačku. Dospelé zvieratá odčervujte preventívne štyri krát ročne. Jeden až dva krát ročne je potrebné urobiť vyšetrenie trusu. V prípade pozitívneho nálezu pri vyšetrení trusu a po liečbe konzultovanej s veterinárnym lekárom je dobre urobiť kontrolné vyšetrenie trusu. Likvidáciou exkrementov znemožníme ďalšie šírenie choroby.
Pásomnice
Echinokokóza
Závažné ochorenie psov a mačiek prenosné na človeka. Prameňom nákazy je pes, menej často iné mäsožravce žijúce vo voľnej prírode. Ochorenie vyvolávajú pásomnice Echinoccocus multilocularis a Echinococcus granulosus. Vývojový cyklus týchto parazitov je viazaný na medzihostiteľa, ktorými sú bylinožravce a psovité mäsožravce. Parazity po preniknutí do organizmu sa následne usádzajú v čreve, kde dosahujú pohlavnú zrelosť. Odtiaľ prenikajú cez črevnú stenu do krvného obehu a dostávajú sa do orgánov, kde rastú veľmi pomaly. Cysty sa lokalizujú v orgánoch ako pečeň, srdce, slezina, pľúca a pod. Definitívny hostiteľ sa nakazí prehltnutím echinokokov v surových orgánoch alebo tekutinou z prasknutých mechúrikov. 
K nakazeniu psíka môže dôjsť v horách na miestach kde sa pasú ovce, alebo na vychádzke v lesoch s výskytom zveri. Pozor – echinokokóza mäsožravcov väčšinou prebieha bez klinických prejavov. Prejavy závisia od stupňa nakazenia. Pri silnom nakazení zisťujeme nechutenstvo, hnačky, bolesť, koliky, kašeľ a nepokoj. Veľkým nebezpečenstvom pre človeka sú vajíčka prilepené na srsti psa. Čiže nielen odčervenie psa, ale aj dôkladná hygiena u človeka zamedzujú šíreniu ochorenia ako je echinokokóza.
Dipylidióza
Dipylidium caninum parazituje v črevách psa, mačky, líšky a príležitostne aj človeka. Zrelé články parazita odchádzajú do vonkajšieho prostredia vo fekáliách. Aktívne parazitujú v perianálnej oblasti alebo na zemi. V okolí konečníka vytvárajú pocit svrbenia a pacienti sánkujú po zadku – je to prvý príznak nakazenia.
Medzihostiteľom sú blchy a švoly. Larvy bĺch sa nakazia a v blchách prekonáva parazit viacero premien. Pes a mačka sa nakazia náhodným prehltnutím blchy. Preto pri zablšení je nevyhnutné vykonať nielen odblšenie, ale aj dôkladné odčervenie zvieraťa a dezinfekciu priestorov. Odborná pomoc veterinára je vždy na prvom mieste.
Protozoa
Giardióza
Giardióza je parazitárne ochorenie tráviaceho traktu ľudí i zvierat s celosvetovým rozšírením. Prenáša sa trusom kontaminovanou vodou a potravou. Pôvodca ochorenia je jednobunkový črevný bičíkovec Giardia intestinalis. Vyskytuje sa vo dvoch formách a to v byčíkatej a cystóznej. Spôsobuje poškodenie čreva na úrovni črevného lemu. Giardióza sa najčastejšie objavuje u mláďat so slabšou imunitou. Prejavuje sa klinicky ako striedajúca sa hnačka s hojným obsahom hlienu bez krvi a zvýšeným obsahom tuku v stolici, nevoľnosťou, zvýšenou plynatosťou, zvracaním, úbytkom hmotnosti, zlým alebo slabým kondičným stavom. Občas sa objaví aj zvracanie. Pri chronickom priebehu sa hnačka strieda so zápchou s adekvátnymi poruchami trávenia. Skrytý priebeh ochorenia je dosť častý. Ochorenie diagnostikujeme na základe klinických príznakov, mikroskopického vyšetrenia a špeciálnych testov. 
V prípade pozitívneho výsledku sa nasadí vhodná terapia a dohodnú sa kontrolné vyšetrenia. Opätovnej infestácii( nakazeniu) zamedzíme likvidáciou kontaminovaného trusu. Určite sa treba v priebehu liečby vyhýbať vysokým koncentráciám psov hlavne na cvičiskách a venčoviskách. Tým sa znižuje riziko nakazenia nielen ostatných spoločenských zvierat, ale aj najmladších členov ľudskej populácie.
Isosporóza
Isosporóza je dosť častá u psov a mačiek. Klinicky sa vyskytuje najčastejšie u mačiatok a šteniatok. Je pozorovaná zvyčajne v období odstavu. Z klinických príznakov prevláda hnačka (niekedy krvavá), strata hmotnosti a dehydratácia, na ktoré sú zvlášť mláďatá citlivé.
Tritrichomonas foetus
Je jeden z najzávažnejších endoparazitov, ktorý spôsobuje hnačku u mačiek. Tento jednobunkovec sa vo vonkajšom prostredí šíri stolicou. Kolonizuje hrubé črevo a spôsobuje dlhodobo trvajúce a niekedy neovládateľné ochorenie u mačiek. Tritrichomonas foetus spôsobuje hnačku typu hrubého čreva, čo sa prezentuje častou polo mäkkou stolicou, potriesnenou krvou alebo sliznicou. Pri pretrvávajúcej hnačke vzniká zápal konečníka, iritácia análnej oblasti a u niektorých mačiek aj fekálna inkontinencia. Postihnuté môžu byť mačky všetkých vekových kategórií. 
Najčastejšie sa ochorenie objavuje u mačiek do 12 mesiaca života. V ohrození sú najmä mačky, ktoré sa nachádzajú v skupine v domácom prostredí, mačky umiestnené v útulkoch a vonkajšie mačky. Re-infekcia( opakovaná infekcia) je jedna z ciest opätovného nakazenia sa a neúspešnosti nasadenej terapie. Na diagnostiku nestačí mikroskopické vyšetrenie trusu, ale parazit sa musí kultivovať v špecializovanom laboratóriu.
Cryptosporidium parvum
Pôsobí ako infekt v črevách psa a mačky. U zdravých jedincov spôsobuje šírenie oocýst do vonkajšieho prostredia bez klinických príznakov. U zvierat so slabou imunitnou odpoveďou, chorých a u mláďat sa klinicky prejavuje ako ochorenie tenkého čreva. Akútna hnačka je väčšinou vodnatá a bez krvi. Okrem hnačky pozorujeme aj bolesti brucha, zvracanie, stratu hmotnosti a výraznú apatiu. Pre obtiažnu diagnostiku doporučujeme biopsiu čreva a vyšetrenie v špecializovanom laboratóriu.
Terapeutiká, ktoré sa používajú pri liečbe a prevencii týchto ochorení, je k dnes k dispozícii veľké množstvo. Je však niekoľko zásad, ktoré treba dodržiavať. Pri výbere „vhodného lieku“ je potrebné sa poradiť s veterinárnym lekárom. Keďže sa jedná o parazity tráviaceho traktu – najbežnejším spôsobom odčervenia sú tablety. Pri týchto je veľmi dôležité dodržať predpísanú dávku na hmotnosť zvieraťa. Na trhu sú dnes praktické „ochutené“ tablety , ktorými sa vyhýbame zaužívanému „schovávaniu“ tabliet do rôznych nežiadúcich pokrmov ako sú šunky, salámy a pod. U šteniat je vhodné použiť sirup alebo pastu, čo uľahčuje ich aplikáciu a spoľahlivo zabezpečí požitie celej dávky liečiva. Pomerne veľkým problémom je podávanie tabliet mačkám. Práve z tohto dôvodu sú na trhu najnovšie preparáty; spot-on formy (olejové preparáty ktoré sa priamo kvapkajú na kožu) slúžiace na kompletné odčervenie, vysoko efektívnym a bezproblémovým spôsobom aplikácie. Rovnaké preparáty sú k dispozícii aj pre psov. Výhodou týchto preparátov je pohodlná a bezstresová aplikácia. Dôsledná hygiena rúk po každej manipulácii so zvieraťom a odpratávanie exkrementov na venčoviskách by mali byť každodenným zvykom všetkých majiteľov a chovateľov. Chránime tým nielen nás ale aj našich blízkych.
Doporučujem každoročné preventívne vyšetrenie trusu, ktorý je potrebné zbierať 3 dni po sebe. Preventívne by sa malo dčervovať 4 krát ročne. Dodržiavať schému odčervenia hlavne u šteniat, gravidných a kojacich zvierat. Kontrolovať stolicu, aspoň opticky.
Schéma odčervenia: 1 x pred nakrytím, 2 týždne po pôrode – skupinove matka a novorodenci, každý 2 týždeň až do druhého mesiaca života, potom každý mesiac do 5 mesiaca života a následovne každý tretí až štvrtý mesiac života. Medzi ďalšie opatrenia patrí zakrývanie pieskovísk, zabránime tak defekácii psov a mačiek na týchto miestach; v záhradkách možno znížiť zamorenie prerytím pôdy (vajíčka škrkaviek na povrchu zničí slnečné žiarenie); pravidelné odblšovanie psov a mačiek (blchy sú medzihostiteľmi pásomníc).
MVDr. Michal Gaško
