Chronické ochorenie obličiek (CKD) je stav, pri ktorom sú znížené alebo nedostatočné obličkové funkcie. Obličky sú pre život každého z nás a rovnako aj zvierat mimoriadne dôležité. Vylučujú metabolické splodiny z tela, udržujú elektrolytovú a acidobázickú rovnováhu a v neposlednom rade produkujú dôležité hormóny ako je erytropoetín, kalcitriol a renín. CKD sa vyznačuje dlhodobým priebehom azotémie, teda vzostupom hladiny močoviny a kreatinínu v krvi. Ide o dusíkaté látky, ktoré sa za normálnych okolností vylučujú močom. Tento stav môže prebiehať mesiace až roky. Pri chronickom obličkovom zlyhaní sa jedná o syndróm, pri ktorom kompenzačné mechanizmy dlhodobo chorých obličiek, nie sú schopné udržať ich funkcie. Ide teda o výsledný stav dlhodobého dynamického procesu, ktorého podstatou je vždy obličková choroba. Táto choroba časom dospeje do fázy obličkového zlyhania. Obličková choroba môže byť zápalová, nádorová, cystická (polycystózna degenerácia obličiek, hydronefróza) alebo metabolicky degeneratívna (amyloidóza).
K obličkovému zlyhaniu dochádza vtedy, pokiaľ je poškodeného viac ako 75% funkčného obličkového tkaniva. Inými slovami to znamená, že nefunguje jedna celá aj trištvrte obličky. Chronické ochorenie obličiek je u mačiek 2 až 3 krát častejšie diagnostikované ako u psov, je obzvlášť časté u geriatrických mačiek. Zlyhanie obličiek patrí k najzávažnejším a prognosticky najmenej priaznivým ochoreniam.
Klinické príznaky sú rozmanité a mnohokrát, hlavne v počiatočnom štádiu môžu uniknúť vašej pozornosti. Najčastejšie sa vyskytujú nasledovné príznaky:
- chudnutie, zlý výživný stav
- nadmerný príjem tekutín a časté močenie
- nechutenstvo
- zápach z dutiny ústnej (ako po skazených vajíčkach)
- môžu byť prítomné erózie na slizniciach v dutine ústnej
- bledosť slizníc, anémia
- zvracanie
- hnačka
- matná, odstávajúca srsť
- pacienti vykazujú rôzny stupeň dehydratácie
- na pohmat obličky väčšinou nie sú bolestivé, často sú zmenšené, ale môžu mať aj normálnu veľkosť, prípadne môžu byť aj zväčšené, povrch obličiek môže byť hrbolatý, tieto príznaky však málokedy odhalí rutinné vyšetrenie a je nutné urobiť ultrasonografické vyšetrenie obličiek
Diagnostika ochorenia je založená na klinickom náleze, vyšetrení moču, vyšetrení krvi a ďalších špecifických vyšetreniach ako je ultrasonografické, prípadne RTG vyšetrenie. Z laboratórnych nálezov býva najčastejšie prítomná azotémia v krvi. V prípade záchytu azotémie býva štandardne a nenávratne poškodených viac ako 75% nefrónov (základná funkčná a stavebná jednotka obličky).
Včasná diagnostika zlyhávania obličiek je založená na stanovení bielkoviny a kreatinínu v moči – UPC test a vypočítaním ich pomeru, ďalej na stanovení koncentrácie cystatínu C alebo SDMA v sére. UPC test je jednoduchý test, pri ktorom sa psíkovi alebo mačičke odoberie/ odchytí moč a stanoví sa pomer bielkoviny a kreatinínu v moči. Cystatín C je proteín (bielkovina), ktorý sa z organizmu vylučuje výhradne obličkami a považuje sa za vhodnejší ukazovateľ ako kreatinín(jeho koncentrácia v sére je ovplyvnená vekom, pohlavím, svalovou hmotou). Opäť ide o jednoduché vyšetrenie, pri ktorom sa odoberie krv a stanoví sa v sére koncentrácia cystatínu C. Posledných pár mesiacov máme k dispozícii najnovší marker a to SDMA (symetrický dimetylarginín). SDMA sa zvyšuje u psov a mačiek postihnutých poruchou obličiek skôr ako kreatinín, jeho koncentrácia v sére nie je ovplyvnená objemom svaloviny v tele zvieraťa, takže ide o citlivejšie vyšetrenie funkcie obličiek hlavne u starších a vychudnutejších zvierat. Štúdie uvádzajú, že senzitivita SDMA testu je takmer 100 % a špecificita okolo 91%. SDMA sa vylučuje cez obličky a jeho koncentrácia v sére stúpa pri poškodení 40% nefrónov, dokonca u niektorých pacientov sa zvyšuje už pri poškodení 25% nefrónov, kým pri zvýšení kreatinínu v sére je už nenávratne poškodených viac ako 75% nefrónov!!! Vyšetrenie je jednoduché, pacientovi sa odoberie krv a stanoví sa koncentrácia SDMA v sére. U našich pacientov a to hlavne geriatrických, vyšetrujeme paušálne hore uvedené jednotlivé testy.
Akonáhle je potvrdené CKD, je potrebné u pacienta stanoviť štádium ochorenia na základe pokynov medzinárodnej spoločnosti pre ochorenie obličiek (IRIS), aby sme mohli zahájiť vhodnú terapiu. Základným princípom terapie u pacientov s renálnym zlyhaním je radikálna infúzna terapia a pokiaľ je to možné, odstránenie vyvolávajúcej príčiny, čo vyžaduje mnohokrát hospitalizáciu pacienta aj na niekoľko dní. U pacientov s CKD táto terapia zlepší renálne funkcie, ale k úplnej obnove obličkových funkcií nedôjde, pretože sa jedná o dlhodobý dynamický proces, pri ktorom vzniká ireverzibilné (nezvrátiteľné) poškodenie obličiek a tento stav časom vedie k smrti postihnutého jedinca. CKD je teda stav, ktorý sa dá udržiavať rôznymi terapeutickými postupmi, ale nedá sa úplne vyliečiť. Hlavným cieľom terapie u pacientov s CKD je spomalenie progresie ochorenia. Pacienti s CKD musia byť dlhodobo resp. doživotne na špeciálnej diétoterapii, ktorej podstatou je hlavne zníženie prívodu bielkovín a fosforu. Tieto diéty sú často obohatené o antioxidanty a omega-3 mastné kyseliny. Pacienti podľa potreby dostávajú látky viažúce fosfor a látky, ktoré znižujú krvný tlak, pretože často trpia na hypertenziu. Častou komplikáciou u pacientov s CKD je neregeneratívna anémia, ktorá je spôsobená nedostatočnou produkciou hormónu erytropoetínu (je zodpovedný za spúšťanie mechanizmu tvorby červených krviniek) a preto im musí byť tento hormón dodávaný a rovnako vyžadujú dodávanie vitamínov B a C. Je potrebný dlhodobý monitoring, ktorý predstavuje pravidelné biochemické a hematologické vyšetrenie krvi, pravidelné vyšetrenie moču a močového sedimentu, meranie krvného tlaku a ultrasonografické vyšetrenie obličiek.
Zásadou prevencie u pacientov s CKD je rozpoznanie rizikových faktorov a ich následná eliminácia, ak je to možné. Tak ako my ľudia chodíme raz za 2 roky na preventívne vyšetrenie, doporučujem, aby rovnako aj majitelia dali pravidelne vyšetrovať krv a moč od svojich štvornohých miláčikov. Pri týchto vyšetreniach sa častokrát odhalia skryté abnormality, ktoré je možné pri skorom záchyte zvládnuť terapeuticky lepšie ako v prípade, keď sú odhalené v neskoršom období a mnohokrát už v terminálnom (konečnom) štádiu ochorenia.
Bližšie informácie o probléme CKD Vám rada poskytnem v našej ambulancii.
MVDr.Barbara Očovská